Konvergencie a divergencie umení 2025 – zhodnotenie
Prvý rokovací deň sympózia Konvergencie a divergencie umení 2025 sa uskutočnil 20. júna 2025 a niesol podnázov Fusion & Influence: Classical and Popular Music Interactions ako súčasť predstavovalo pozoruhodné stretnutie odborníkov z rôznych oblastí hudobnej vedy, teórie, estetiky i filozofie. V prostredí Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre sa počas jedného dňa stretli osobnosti, ktoré spája úsilie o pochopenie a interpretáciu vzťahov medzi klasickou a populárnou hudbou – medzi dvoma kultúrnymi svetmi, ktoré sa v minulosti často vnímali ako oddelené, no v súčasnosti čoraz viac prepojené.
Úvodná prednáška MA Roberta Kamyka otvorila konferenciu reflexiou o vzájomnom ovplyvňovaní sa hudobných žánrov a o potrebe interdisciplinárneho prístupu v hudobnovednom výskume. Zdôraznil, že dnešná hudobná kultúra je postavená na prelínaní tradícií, technológií a estetických stratégií, ktoré spájajú akademický svet s praxou moderného interpreta či skladateľa.
Panel I priniesol konkrétne ukážky toho, ako sa teoretické východiská pretavujú do hudobnej reality. Príspevok Barbary Karaśkiewicz, Cezaryho Saneckého a Adama Regiewicza „Music Lesson – Crossover in Practice“ demonštroval, že procesy prelínania nie sú iba abstraktné, ale môžu sa stať prirodzenou súčasťou pedagogickej praxe. Anna Stachura-Bogusławska a Marek Kunicki v svojom príspevku analyzovali dielo známeho klavírneho dua Marek a Vacek, pričom poukázali na ich schopnosť preklenuť bariéry medzi klasickým a populárnym štýlom. Marta Mołodyńska-Wheeler sa zasa sústredila na vlastnú tvorbu, v ktorej vzniká „stylistický hybrid“ – autentický doklad súčasného hudobného synkretizmu.
V Paneli II dominovali filozofické a teoretické prístupy. Sebastian Gałecki skúmal koncept identity a kánonu v kontexte „tekutej modernity“, čím otvoril otázky o hodnote tradície v ére rýchlych spoločenských zmien. Michał Kisiel prepojil populárnu hudbu s posthumanizmom, čím upozornil na nové dimenzie hudobného myslenia vo veku technológie.
Panel III sa zameral na individuálne autorské stratégie a estetické zdroje tvorby. Korneliusz Wiatr predstavil vlastné skladateľské úvahy v duchu „Third Stream“, kde sa prelína jazz s klasickou hudbou. Ludmiła Kosteretska a Mikołaj Ferenc ukázali dva rôzne prístupy k súčasnej klavírnej literatúre – od interpretácie diela Marty Mołodyńskej-Wheeler po analýzu estetických východísk Michaela Garretta. Zaujímavým kontrapunktom bol príspevok Jana Mroczeka, ktorý sa zameral na netradičnú tému mestských organov v severoamerických športových halách, čím poukázal na nečakané miesta, kde „vysoké“ umenie prechádza do populárneho kontextu.
V Paneli IV zazneli príspevky, ktoré prepájali hudbu s literatúrou a divadlom. Adam Regiewicz predstavil hudobnú improvizáciu ako písací proces – ako tvorivú prax, ktorá prekračuje hranice umeleckých druhov. Olga Wowkotrub priblížila hudobnú a operetnú tvorbu Andrzeja Hundziaka, zatiaľ čo Anna Wypych-Gawrońska analyzovala prítomnosť klasických a populárnych hudobných prvkov v súčasnom poľskom divadle. Ewa Rzetecka-Niewiadomska zasa rozobrala Concerto pre flautu, čembalo a orchester od Macieja Zimku, kde sa prelínajú hudobné citácie až do expresívneho „hudobného šialenstva“.
Záverečný Panel V priniesol prepojenie umeleckej praxe a technologických inovácií. Mariusz Adamczak predstavil značku Kawai ako symbol spojenia tradície a budúcnosti v klavírnom umení. Aleksandra Ferenc analyzovala sláčikové kvartetá Rafała Augustyna, pričom zdôraznila kontinuitu žánru a jeho moderné premeny. Wojciech Gurgul uzavrel odborný program prednáškou o prenose elektrických gitarových techník do klasickej gitarovej hry – názorný príklad toho, ako technické inovácie menia estetiku a repertoár.
Rokovací deň ako celok priniesol mimoriadne bohatý súbor poznatkov a skúseností. Diskusie ukázali, že hranica medzi klasickou a populárnou hudbou je čoraz priepustnejšia a že moderná hudobná kultúra žije z interakcie, nie z izolácie. Prednášajúci poukázali na nové modely interpretácie, na estetické i filozofické otázky spojené s globalizáciou hudobného jazyka a na význam interdisciplinarity.
Podujatie potvrdilo, že pre súčasnú hudobnú vedu je nevyhnutné spájať analytickú presnosť s otvorenosťou k praxi. Pre účastníkov z rôznych krajín predstavovalo cennú platformu na výmenu skúseností, na prezentáciu autorskej tvorby i na hľadanie spoločného jazyka medzi hudobnou teóriou, filozofiou a umeleckou interpretáciou.
Druhý rokovací deň medzinárodného sympózia Konvergencie a divergencie umení 2025 sa uskutočnil 25. septembra 2025 a niesol sa v znamení tematickej rozmanitosti, ktorá ukázala, ako sa hudobné, pedagogické, estetické a filozofické prístupy navzájom ovplyvňujú. Program vytvoril plynulý most medzi teóriou a praxou, medzi umeleckou tradíciou a súčasnými trendmi v hudbe, vzdelávaní i spoločenskej reflexii.
Už úvodná prednáška prof. Júliusa Fujaka otvorila dialóg o kultúrnych a hudobných prienikoch v rámci transžánrovej scény, pričom osobitne vyzdvihol prácu vydavateľstva Hevhetia, ktoré dlhodobo prepája slovenské a zahraničné hudobné prostredia. Jeho príspevok nebol iba historickým prehľadom, ale hlbokou analýzou fenoménu žánrovej priepustnosti, ktorý vytvára priestor pre experiment, spoluprácu a nové formy hudobného myslenia.
Karol Medňanský sa na poslednú chvílu z konferencie odhlásil.
Z metodologického hľadiska zaujala prednáška Silvie Adamovej, ktorá skúmala determinanty a štádiá prienikov klasickej a populárnej hudby. Jej analýza, podporená psychologickými a sociologickými argumentmi, vysvetlila, prečo sa umelci rozhodujú spájať tieto zdanlivo odlišné svety. V jej výklade sa objavila paralela medzi Schubertom, Deep Purple a Petrom Breinerom – traja tvorcovia, ktorí síce pochádzajú z odlišných epoch, no spája ich rovnaká túžba po prepájaní žánrov.
Yvetta Kajanová priniesla teoreticky podnetnú úvahu o bipolarite štruktúry a artikulácie v hudbe. V jej koncepcii sa klasické dichotómie medzi vážnou, populárnou a ľudovou hudbou transformujú do pluralitného systému, kde hranice nie sú rigidné, ale dynamicky sa prelievajú. Poukázala aj na výzvy, ktoré prináša súčasná éra umelej inteligencie – do akej miery je ešte možné hovoriť o „autorskom geste“, keď hudba vzniká v prostredí algoritmov a generatívnych procesov?
Príspevok Aloisa Daněka posunul diskusiu do pedagogicko-sociálneho rámca. Téma hudby ako nástroja inklúzie priniesla dôležitú humanistickú perspektívu: ukázala, ako špeciálna hudobná výchova dokáže pomáhať deťom so špeciálnymi potrebami, rozvíjať ich sebavedomie a predchádzať sociálnemu vylúčeniu. Jeho výskum potvrdil, že hudba má transformačný potenciál nielen ako estetická hodnota, ale ako nástroj sociálnej zmeny.
Dopoludňajší blok uzavrela Lenka Kružíkova s príspevkom o kontrastoch populárnej hudby v oblasti muzikoterapie. Na konkrétnych kazuistikách ukázala, ako rôzne štýly populárnej hudby pôsobia na klientov s odlišnými potrebami – od relaxácie po aktivizáciu. Jej zistenia potvrdzujú, že populárna hudba môže byť rovnako účinným terapeutickým médiom ako klasická, ak je využitá citlivo a odborne.
Po obedovej prestávke sa otvoril popoludňajší blok, ktorý sa niesol v znamení experimentu a pedagogickej inovácie. Peter Martinček predstavil koncept „dialógu s minulosťou“ v súčasnej slovenskej hudbe, kde sa experiment stretáva s reminiscenciou. Analýza tvorby Mariána Zavarského, Tímy Urban Hvozdíkovej a Miroslava Tótha odhalila, ako sa v ich dielach prelína technologická modernita so spomienkovým gestom a kultúrnou pamäťou.
Michal Horák ponúkol didaktický pohľad na populárnu pieseň ako propaedeutický nástroj vo výučbe hudobnej teórie. Ukázal, že používanie známych melódií a rytmov môže pomôcť žiakom lepšie pochopiť hudobné pojmy – tóniku, rytmus či harmóniu – a zároveň zvyšuje ich motiváciu učiť sa.
V príspevku Mariny Šarkezi sa pozornosť sústredila na metodické a systémové výzvy výučby akordeónu na Slovensku. Autorka upozornila na potrebu modernizácie učebných osnov, rozšírenia repertoáru a väčšej podpory tvorivosti žiakov.
Alžbeta Harvancová následne predstavila zaujímavú tému husľovej hudby v rocku, poprocku a crossovermusic. Príspevok ukázal, že husle si v populárnych žánroch našli svoje nezastupiteľné miesto – ako nositeľ expresivity, kontrastu i nového zvukového priestoru.
V pokračovaní programu sa Anna Šašinková zamerala na spevácke interpretácie v nonartificiálnych žánroch (jazz, rock, folk). Na základe prípadových štúdií porovnala vokálne techniky naprieč štýlmi, čím prispela k lepšiemu pochopeniu pedagogických potrieb spevákov v rôznych žánroch.
Dominika Sondorová rozšírila pohľad na populárnu hudbu o psychologickú dimenziu: skúmala jej vplyv na osobnosť dieťaťa v predškolskom veku. Príspevok upozornil nielen na pozitívne aspekty hudobnej stimulácie (kognitívny a emocionálny rozvoj), ale aj na riziká nevhodného hudobného obsahu.
Ivana Jurčo predstavila príspevok o rozdieloch medzi artificiálnym a nonartificiálnym spevom. Detailne rozobrala vokálne techniky ako belting, speech level singing či mix-voice, čím poskytla praktické odporúčania pre pedagógov hlasovej výchovy.
Záverečná prednáška Ivany Benedikovič Gontkovej elegantne prepojila hudobnú históriu s etnomuzikologickým výskumom. Jej príspevok o barokovej bábkovej opere a hudobnej zložke v tradičnom bábkarstve ukázal, že aj folklórne formy majú hlboké korene v umeleckých tradíciách, ktoré sa neustále transformujú.
Druhý rokovací deň sympózia priniesol široké spektrum prístupov – od muzikologických a teoretických po pedagogické, sociálne a umelecké. Spájala ich spoločná línia: hľadanie konvergencie tam, kde sa zdajú byť len rozdiely. Prednášky potvrdili, že hudba je neustále sa meniacim systémom, ktorý v sebe nesie nielen estetickú, ale aj spoločenskú a antropologickú hodnotu.
Diskusie po jednotlivých blokoch ukázali, že slovenská i zahraničná muzikológia smeruje k otvorenosti – ku skúmaniu hybridných žánrov, interdisciplinárnych väzieb a humanistických aspektov hudobného vzdelávania.
Sympózium tak nebolo len súborom prezentácií, ale živou platformou pre odborný dialóg, ktorý spája akademickú presnosť s tvorivou inšpiráciou. Každý príspevok priniesol originálny prístup – či už k histórii, súčasnosti alebo k výchove budúcich generácií hudobníkov.
V konečnom dôsledku prvý aj druhý rokovací deň potvrdili, že konvergencie a divergencie umení nie sú protikladmi, ale súčasťou jedného dynamického celku, v ktorom sa tradícia a inovácia navzájom obohacujú – podobne ako tóny v dobre vyváženej harmónii.
