História katedry
Katedra hudby PF UKF v Nitre začala svoju činnosť 1.9.1959 na vtedajšom Pedagogickom inštitúte (PI) v Nitre a jej úlohou bolo poskytnúť vysokoškolské hudobno-pedagogické vzdelanie budúcim učiteľom základných škôl.
Na KHv vtedy pôsobilo 5 pedagógov, ktorí zabezpečovali povinnú výučbu pre všetkých študentov školy. Tvoril ju 2-hodinový seminár hudobnej výchovy a hodiny hry na husle, ktoré sa vyučovali v 15-clenných skupinách (hra na klavíri sa stala hlavným nástrojovým predmetom od r.1961). Vedúcou katedry sa stala skúsená stredoškolská profesorka Ružena Polónyová – Žaludová.
zľava doprava: sediaci: O. Vágai, R. Polónyová, V. Adamík, stojaci: Novoveský, E. Stančeková
V školskom roku 1960 – 1961 vzniklo maďarské oddelenie pri nitrianskom pedagogickom inštitúte. V školskom roku 1961 – 1962 bola zrušená povinná hudobná výchova ako súčasť tzv. spoločného základu pre všetkých študentov školy a stala sa aprobačným predmetom štúdia učiteľstva pre II. stupeň vtedajšej ZDŠ (pre ročníky 6-9). Hudobná výchova sa študovala v trojaprobácii so slovenským jazykom a s predmetmi dejepis, zemepis, občianska výchova a matematika. Povinná hudobná výchova zostala v študijnom programe pre učiteľstvo I. stupňa ZŠ (ročníky 1-5). Významná zmena v štruktúre školy aj vo výučbe Hv nastala v roku 1964, kedy sa pedagogický inštitút zmenil na samostatnú pedagogickú fakultu. Hudobná výchova sa začala študovať v dvojaprobačnom študijnom programe, čo posilnilo jej postavenie v štruktúre vyučovacích predmetov na ZŠ. V uvedenom roku vysoká škola získala nové priestory, do ktorých sa presťahovala i katedra Hv. Jej personálne obsadenie sa začalo nielen rozširovať (12 pracovníkov), ale i skvalitňovať.
V roku 1966 prevzal vedenie KHv známy vysokoškolský hudobný pedagóg PhDr. Viliam Fedor, CSc. Do Nitry prišiel z Katedry hudobnej vedy a výchovy FF UK v Bratislave. Pod jeho vedením sa kolektív pracovníkov KHv sústreďoval nielen na problematiku vyučovanie jednotlivých hudobných disciplín, ale aj na tvorbu vysokoškolských skrípt z dejín hudby, z náuky o harmónii a z hudobných foriem a na výskum histórie hudobného života Nitry. Výsledky tejto bádateľskej činnosti stali súčasťou publikácie Kapitoly z dejín Nitry.
10.výročie školy, vedúci katedry PhDr. Viliam Fedor, CSc.
V školskom roku 1977 – 1978 sa príprava budúcich učiteľov rozšírila i pre stredné školy (učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov pre ročníky 5-12). Štvorročné aprobačné štúdium odboru hudobná výchova sa predĺžilo na 5-ročné dvoj aprobačné štúdium, v ktorom bol študijný program obohatený o nové hudobné disciplíny (hudobná estetika, hudobná sociológia, hudobná pedagogika, úvod do štúdia Hv, atd.). S touto kvalitatívnou zmenou sa celkom zákonite začal klásť dôraz aj na systematické hudobné bádanie pracovníkov KHv. V rokoch 1975 – 1980 pracovníci KHv riešili prvú vedecko-výskumnú úlohu v rámci Rezortného plánu Ministerstva školstva na tému: „Obsah a metódy svetonázorovej výchovy v predmete hudobná výchova na školách 1. cyklu“. Od roku 1980 sa vedecko-výskumná činnosť stala súčasťou vysokoškolskej práce vedecko-pedagogických pracovníkov KHv, čo sa prejavilo aj v ich odbornom raste.
Počas práce na nariešení výskumných úloh sa viacerí členovia katedry venovali aj umeleckej činnosti. Pravidelne vystupovali na koncertoch a rôznych kultúrno-spoločenských podujatiach v meste Nitra. Veľkú pozornosť venovali príprave študentov na rôzne kultúrno-umelecké súťaže, najmä v rámci SVOUČ. V celoštátnych kolách ŠVOUČ získavajú naši študenti od roku 1984 popredné umiestnenia (pred tým len v roku 1972).
Po PhDr. Fedorovi, CSc. prevzal vedenie katedry PhDr. Peter Kuruc (1978-1979). V rokoch 1979 až 1981 viedol katedru Prof. PhDr. Ladislav Burlas, DrSc. – známy hudobný vedec a skladateľ, ktorý dal podnet k interdisciplinárnej spolupráci s vtedajším Kabinetom literárnej komunikácie a experimentálnych metodík pri PF v oblasti vedecko-výskumnej činnosti a ovplyvnil jej smerovanie na problematiku hudobnej komunikácie. Po odchode Prof. PhDr. Ladislava Burlasa sa stal vedúcim katedry Doc. Jozef Vereš, CSc., ktorý pôsobil na KHv od roku 1974. Katedru viedol v rokoch 1982-1989. Jeho zásluhou sa katedra organizačne, materiálne a odborne vyprofilolovala. KHv za jeho vedenia nadviazala spoluprácu nielen s významnými osobnosťami hudobného života (Prof. PhDr. Jiří Fukac, CSc.), ale aj s mnohým vysokoškolskými, vedeckými a kultúrnymi pracoviskami. Tieto iniciatívy sa prejavili nielen vo vedecko-výskumnej produkcii, ale aj v programovom zacielení nitrianskych konferencií o hudobnej výchove, ktoré majú i v súčasnosti priaznivý ohlas u odbornej verejnosti. V umeleckej činnosti zaznamenal rast Akademický dievčenský spevácky zbor pod vedením S. Michalicku a J. Potočára. V roku 1990 prevzala vedenie katedry PF v Nitre Mgr. Katarína Szakalová, CSc., ktorá v tomto pracovisku pôsobila. V tom istom roku sa stala vedúcou katedry KHv Doc. Mgr. Eva Strelková, ktorá na škole pôsobila od roku 1970. Jej úsilie smerovalo k posilneniu umeleckej interpretácie a hudobno-tvorivých aktivít pri výchove budúcich učiteľov. Z iniciatívy Doc. Tadeáša Salvu (prišiel na KHv v roku 1990) vznikol cyklus koncertov Akademická hudobná jeseň, ktorý umožnil študentom prezentovať svoje interpretačné schopnosti i mimo priestorov vysokej školy. Významným prínosom pre KHv a najmä pre činnosť ADSZ sa stalo pôsobenie Prof. Mgr. Ladislava Holáska (od roku 1992 do roku 2004). Z ďalších osobností, ktoré na KHv pôsobia alebo pôsobili, možno spomenúť: Prof. Juraja Hatríka, Doc. PhDr. Krbaťu, Prof. PhDr. Ľubomíra Chalúpku, CSc., ako aj Prof. Ivana Paríka (od roku 2003 – vedúci Katedry Hv). V tomto období PF trikrát zmenila svoj názov (Nitrianska univerzita, Vysoká škola pedagogická, Univerzita Konštantína Filozofa) a kolektív pracovníkov sa pomerne rýchlo rozšíril, čo súviselo s vlastnou tvorbou študijného programu (25 interných pracovníkov a v roku 1996 k tomu pribudlo až 30 externých pracovníkov).
Od roku 2000 – 2003 sa ujal funkcie vedenia KHv PF UKF opäť Doc. Jozef Vereš, CSc., ktorého iniciatíva smerovala k posilňovaniu vedeckého profilu katedry ako aj technicko-materiálneho zabezpečenia katedry.
Od roku 2003 zastával úlohu vedúceho Katedry Hudobnej výchovy Prof. Ivan Parík, ArtD., z ktorého iniciatívy boli posilnené najmä umelecké aktivity katedry ako aj jej celkové smerovanie formou úzkeho prepojenia zložiek vedeckej, umeleckej a pedagogickej. Výsledkom toho bola realizácia viacerých významných počinov posilňujúcich pozíciu Katedry Hudobnej výchovy v rámci univerzít na Slovensku. Z nich možno uviesť vytvorenie dvoch nových študijných odborov, akreditovaných v roku 2005 (Pedagogika hudobného umenia a Pedagogika hudobno-dramatického umenia), vytvorenie spolupráce na poli vzdelávania s Divadlom Andreja Bagara v Nitre (v súvislosti s otvorením odboru Pedagogika hudobno-dramatického umenia). Zároveň sa rozšírila spolupráca s Mestom Nitrav oblasti kultúry (cyklus koncertov pod názvom Konfrontácie) ako ja celkový podiel katedry na kultúrnom živote mesta Nitra (MUSICA DA CAMERA, Koncerty pedagógov a študentov Katedry hudby, festival Zbory mestu a i.). Po smrti Prof. Paríka v marci 2005 sa vedenia katedry ujala Mgr. Alena Čierna, ktorá vo svojej funkcii pôsobí do súčasnosti.
Konferencie o hudobnej výchove
Veľký význam pre orientáciu členov katedry na riešenie aktuálnych a naliehavých problémov o hudobnej výchove mali celoštátne konferencie o hudobnej výchove, ktoré sa v rokoch 1984-1998 konali pravidelne každý druhý rok na pôde vtedajšej Pedagogickej fakulty v Nitre. Témy konferencií o Hv boli nasledujúce:
1984 – Hudobná výchova v procese formovania vedomia mládeže v socialistickej spoločnosti
1986 – Príprava učiteľov hudobnej výchovy
1988 – Osnovy v učebnici hudobnej výchovy z hľadiska súčasných a budúcich potrieb.
Po prerušení v rokoch 1990 a 1992 nadviazala na túto tradíciu 4. celoštátna konferencia o Hudobnej výchove s medzinárodnou účasťou na tému: Hudobná výchova vo vývoji súčasnej hudobnej kultúry, ktorá sa konala v novembri 1994. V roku 2001 sa konala ďalšia vedecko-pedagogická konferencia pod názvomHudobná pedagogika v kontexte doby s podnázvom (diagnóza stavu a hľadanie východísk). Ako posledná medzinárodná vedecko-pedagogická konferencia organizovaná Katedrou Hudobnej výchovy (ako súčasť projektu KEGA čís. 03/0201/02) sa konala v máji 2004 pod názvom „Hudobná výchova včera a dnes“ s podnázvom Hudobná výchova a jej miesto v národných programoch výchovy a vzdelávania. Na týchto konferenciách sa popri organizačnej práci aktívne podieľali aj členovia KHv, ktorí vystúpili na konferenciách s referátmi a diskusnými príspevkami. Zo všetkých spomenutých konferencií boli vydané zborníky.
Okrem celoštátnych konferencií o hudobnej výchove zorganizovala katedra ešte v septembri v roku 1979 konferenciu na tému Pedagogická interpretácia hudobného diela, na ktorej vystúpili viacerí významní slovenskí muzikológovia a hudobní pedagógovia. Referáty a diskusné príspevky z tejto konferencie vyšli v rovnomennom zborníku vydanom Slovenskou spoločnosťou pre hudobnú výchovu (1980). Na problematiku celoštátnej konferencie o hudobnej výchove konanej v roku 1988 nadviazal pracovný seminár Malá Nitra, ktorý sa uskutočnil na KHv v Nitre na jar roku 1989. Na ňom boli rozpracované konkrétne návrhy a odporúčania pre MŠ – pre zlepšenie danej situácie vo vyučovaní Hv na školách a naznačené smerovanie vývoja vyučovania Hv. Na základe výsledkov tretej celoštátnej konferencie o hudobnej výchove bolo zavedené vyučovanie hudobnej výchovy aj v 8. ročníku ZŠ.
Vydávanie zborníkov
Od roku 1997 z iniciatívy Doc. Mgr. Jozefa Vereša CSc. vychádzali zborníky odborných štúdií, ktoré sú výsledkom vedecko-výskumnej práce významných slovenských aj českých muzikológov a hudobných pedagógov. Zborníky sa stretli s veľmi priaznivým ohodnotením. Od roku 2006 vydáva Katedra hudby z iniciatívy vedúcej katedry Aleny Čiernej prvý z plánovaných zborníkov pod názvom Art Sonans.
Vedecko-výskumná činnosť
Od roku 1975 sa na Kh riešilo niekoľko projektov s grantovou preferenciou stupňa A ( 2 projekty boli ukončené s hodnotením: splnili ciele vynikajúco), inštitucionálne výskumné úlohy, ako i úlohy RŠ a ŠPZV.
Išlo o nasledovné projekty:
• v rokoch 1975 – 1980 sa riešil projekt s registračným číslom RŠ-24/2 : „Obsah a metódy svetonázorovej výchovy v predmete Hv na školách I. cyklu“
• v rokoch 1981 – 1985 sa riešil projekt s registračným číslom ŠPZV-VIII-8-7/01-3 „Odrazové semiotické, komunikačné, lingvistické, psychologické a didaktické aspekty interpretácie a recepcie umeleckého textu“ – v tom istom období sa riešil aj ďalší projekt s registračným číslom ŠPZV-VIII-10-3/2-05 „Uplatnenie absolventov Hv PF UKF v praxi.“
• v rokoch 1986 – 1990 sa riešil projekt s registračným číslom RŠ-2-03-01 „Zdokonaľovanie organizačných foriem vyučovanie na ZŠ a SŠ“
• v rokoch 1990 – 1993 sa riešil projekt s registračným číslom 1/991302/93 „Umelecká (literárna, hudobná a výtvarná) tvorba, jej recepcia a interpretácia v perspektíve výchovy“, ktorý bol úspešne ukončený hodnotením grantovej agentúry. “splnil ciele vynikajúco“
• v rokoch 1994 – 1997 sa riešil projekt CGA s registračným číslom 07/94 „Vzťah školskej a mimoškolskej hudobnej a estetickej výchovy“
• v rokoch 1994 – 1998 sa riešil projekt CGA s registračným číslom 15/94 „Možnosti a úlohy integratívnej hudobnej výchovy vo vývoji súčasnej hudobnej kultúry a komunikácie“
• v rokoch 1996 – 1998 sa riešil projekt VEGA s registračným číslom 1/3062/96„ Výskum hudobných nástrojov ako súčasť dejín hudobnej kultúry Slovenska“, ktorý bol úspešne ukončený a hodnotený grantovou agentúrou „splnil ciele vynikajúco“
• v rokoch 1997 – 1999 sa riešil projekt CGA s registračným číslom 36/97 „Hudobno-pohybová výchova z hľadiska potrieb hudobno-pedagogickej praxe“
• v tom istom období sa riešil projekt CGA s registračným číslom 35/97 „Hudobnovýchovné koncepcie a metódy na Slovensku po roku 1918“
• v rokoch 1995 – 1998 sa riešil medzinárodný grant Rakúskeho Spolkového ministerstva pre vedu a Európskej únie na tému: „Kulturelle Traditionen in Mitteleuropa: Musikleben zwischen Zentralismus und regionaler Spezifik am Beispiel der Rolle von Vereinen (Wien – Bratislava – Budapest – Zagreb – Triest – Laibach – Graz)“
• od r. 2000 sa riešilo ďalších 5 projektov v celoškolskej grantovej agentúre : s číslom 13/2000 „Hudobná tvorba, jej percepcia a interpretácia v perspektíve hudobného vzdelávania a výchovy“, s číslom 22/2000 „Výskum hudobno-historických prameňov k dejinám nástrojov hudby na Slovensku“, s číslom 18/2000 – „Inovačné humanizačné trendy na Slovensku uplatňované v Hv na ZUŠ a ZŠ“, s číslom 8/2000 – „Hudobno-pohybová výchova v príprave učiteľov Hv“ a s číslom 26/2000 „ Vokálne umenie v tvorbe slovenských skladateľov v kontexte so svetovou vokálnou tvorbou – výchovný koncert pre II. stupeň ZŠ a SŠ“.
Spevácky zbor
Členovia KHv sa popri pedagogickej práci venovali aj ďalšej činnosti zameranej na viaceré oblasti. Medzi ne patrila práca so študentskými speváckymi zbormi (slovenským a maďarským) a s umeleckými súbormi (komorným inštrumentálnym a folklórnym súborom). Počas existencie katedry sa vo vedení speváckych zborov a súborov vystriedali viacerí pedagógovia (interní a externí). Zakladateľkou a prvou dirigentkou speváckeho zboru slovenského oddelenia na KHv bola Zuzana Polónyová . Krátky čas zbor viedol aj Peter Kuruc. V roku 1964 miešaný spevácky zbor začal pracovať pod vedením Jána Luptáka. Nový dirigent so speváckym zborom dosiahol viaceré úspechy na rôznych súťažiach. Do povedomia širšej slovenskej verejnosti sa dostal v roku 1966 vystúpením v televíznom programe vysielanom z PF v Nitre, ktorý niesol názov Gaudeamus igitur. Od roku 1970 zbor niesol názov dievčenský komorný zor, ktorý viedla PhDr. Margita Ďurindová. V polovici osemdesiatych rokov došlo k zásadnejšej zmene vo vedení a orientácii zboru, keď sa stal jeho dirigentom Stanislav Michalicka. So zborom vtedy spolupracoval už aj skúsený a známy slovenský PhDr. Jozef Potočár, ktorý sa v roku 1984 stal členom katedry a dirigentom Akademického dievčenského speváckeho zboru (ADSZ). Pod jeho vedením ADSZ absolvoval niekoľko koncertných i súťažných vystúpení doma i v zahraničí (Rakúsko, Francúzsko). Zbor sa viackrát umiestnil na popredných miestach v súťažiach zborového spevu v rámci Slovenska. Pre Slovenský rozhlas v Bratislave nahral 15 skladieb a pre Rakúsky rozhlas 4 skladby. V roku 1988 vyšla gramoplatňa s nahrávkami zboru. Od roku 1991 do roku 2004 bol dirigentom Akademického dievčenského speváckeho zboru Prof. Mgr. Ladislav Holásek, ktorý zároveň pôsobil a pôsobí ako zbormajster Slovenského zboru mesta Bratislavy. Pod jeho vedením sa Akademický dievčenský spevácky zbor dosiahol značnú kvalitatívnu úroveň, čoho dôkazom boli mnohé úspechy na koncertoch, festivaloch a súťažiach doma i v zahraničí. Od roku 2004 sa ujíma vedenia Akademického dievčenského speváckeho zboru Mgr. art. Pavol Procházka.